• Povrch Zeme tvorí zemská kôra. Delí sa na pevninskú a oceánsku kôru. Je hrubá asi 12 – 50 km a pod oceánmi asi 10 km.
• Nasleduje zemský plášť. Ten sa rozdeľuje na vrchný a spodný. Vrchný plášť sa skladá z tenkej pevnej vrstvy siahajúcej do hĺbky 60 – 100 km, ďalej z plastickej vrstvy astenosféry hrubej približne 200 km a napokon zo spodnej vrstvy hrubej 700 km.
• Vrchná vrstva vrchného plášťa tvorí spolu so zemskou kôrou pevnú litosféru. Tá je rozlámaná na dosky – zemské platne, pohybujúce sa na tekutej astenosfére. Je to práve pohyb zemských platní, čo spôsobuje zemetrasenia.
• Zloženie vrchného plášťa môžeme spoznať vďaka sopečnej činnosti. Tá vynáša na povrch magmu – tekutú časť vrchného plášťa. Ešte nižšie je spodný plášť, ktorý siaha do hĺbky asi 2 300 km. Teplota v plášti sa pohybuje medzi 1 000 až 3 500 °C. Pod spodným zemským plášťom sa nachádza tekuté vonkajšie jadro, ktoré siaha do hĺbky asi 5 100 km. To obklopuje vnútorné jadro s priemerom 2 500 km.
• Obe časti jadra sú zložené prevažne zo železa a niklu a vytvorili sa asi pred 4,5 miliardami rokov. Jadro je zodpovedné aj za to, že okolo Zeme máme magnetické pole. Teplota uprostred Zeme je asi 4 500 až 6 000°C. Napriek tejto vysokej teplote nie je vnútorné jadro tekuté, ale tuhé.

Zelený štvrtok. Vo štvrtok večer Pán Ježiš slávil poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: sviatosť posvätného stavu a sviatosť Eucharistie. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi slúžia s kňazmi svojich diecéz svätú omšu svätenia olejov. Pri večernej svätej omši počas spevu Glória utíchnu všetky zvony a organ prestane hrať. Po evanjeliu sa zvyčajne koná obrad umývania nôh. Po svätej omši prenesie kňaz Oltárnu sviatosť na bočný oltár, čo je znakom opustenosti Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade.

Veľký piatok. V tento deň sa neslúži svätá omša, ale sa konajú obrady na pamiatku Ježišovho umučenia. Bohoslužbu slova tvoria pašie, homília a slávnostné modlitby veriacich. Nasleduje poklona krížu a sväté prijímanie. Po ňom kňaz vystaví Eucharistiu na poklonu k Božiemu hrobu.

Biela sobota. Cez deň veriaci prichádzajú na poklonu krížu a k Božiemu hrobu. Po západe slnka sa začína slávnosť veľkonočnej vigílie (vigília = nočné bdenie, nočná hliadka v starom Ríme). Svätá omša sa začína obradom svetla. Vtedy sa zapáli a posvätí oheň a veľkonočná svieca – paškál. Nasleduje liturgia slova. Počas spevu Glória sa rozozvučia zvony. Ďalšou časťou je liturgia krstu, keď kňaz posvätí krstnú vodu a veriaci si obnovia krstné sľuby. Súčasťou omše môže byť aj krst dospelých (katechumenov). Poslednou časťou je liturgia Eucharistie. Po svätej omši nasleduje sprievod vzkriesenia s Eucharistiou v monštrancii a záverečné požehnanie.

Keby sme podľa tohto delenia poskladali na seba potraviny, ktoré máme jesť, aby sme sa správne stravovali, vznikla by potravinová pyramída. Aj ona má svoje základy, konštrukciu a strechu. Kto v nej býva?

Na prízemí býva veľká rodina obilnín, ktoré by nemali nikdy chýbať na našom stole. Je to napríklad celozrnné pečivo, nelúpaná hnedá ryža, zemiaky v šupke, celozrnné cestoviny, ovsené vločky a podobne.

Na prvom poschodí nájdeme zeleninu a ovocie. Sú nielen zdravé, ale aj výborne chutia.

Na druhom poschodí bývajú v dvoch izbičkách bielkoviny. V jednej je mlieko, syr, tvaroh a jogurty.

V druhej bývajú ryby, vajcia, kuracie, hovädzie a bravčové mäso. Svoje miesto tu majú aj strukoviny.

Pod strechou sa ukrývajú veci, ktoré by sme mali jesť v menšom množstve, lebo obsahujú veľa cukru, soli a tukov. Sú to rozličné sladkosti, čipsy a potraviny z bielej múky, ale aj údeniny.

K dobrému tráveniu potravín prospieva častý pohyb – nezabúdaj na športovanie, poriadnu naháňačku alebo peknú prechádzku!

Celé číslo sa nesie v rámci témy „Od hlavy po päty“, v rámci ktorej sa v článkoch píše nielen o tom, čo potrebuje naše telo a z čoho sa skladá, ale aj o ľudských zmysloch a rozličných zaujímavostiach a perličkách.

Človek – to je telo i duša a preto aj v novom čísle Rebríka nájdete rubriku Veselí duchom, ktorá prináša úlohy a podnety na pôstne obdobie.

Sv. Perpetua a Felicita sa síce spomínajú často vo svätej omši, no u nás nie sú až také známe. Ich viera a život môžu byť pre nás veľkým povzbudením.

Jednu stránku sme venovali krížovej ceste a pokračujeme aj v sprevádzaní detí pri ich príprave na prvé prijatie Eucharistie.

Kamarátka Lenka vzala svojich rovesníkov do ambulancie zubného lekára, Rika v Hádankove má pre nich znova zaujímavé úlohy a v Dobrých správach si prečítate zážitky našich čitateľov.

• Pôstne obdobie trvá 40 dní.
• Počas svätých omší na Popolcovú stredu ľudia prijímajú znak popolca z bahniatok, ktoré boli požehnané predchádzajúci rok na Kvetnú nedeľu.
• Kňaz vezme do prstov popolec a urobí ním na čelo veriaceho znak kríža. Pritom vysloví jednu z dvoch formúl: Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš alebo Kajajte sa a verte evanjeliu.
• Prijatie popolca nám pripomína, aby sme prežili pôstne obdobie ako hlbokú prípravu na Veľkú noc, aby sme si otvorili srdce pre Boha. Nemáme zabúdať na to, že naša modlitba, dobré skutky, účasť na svätej omši a láska k ostatným ľuďom je cestou k večnému životu v nebi.

Pripravila Katarína Glajšeková

Pravek. Vznik odevu ovplyvnilo najmä počasie. Prvé šatstvo bolo zhotovené z kožušín ulovených zvierat. Už v tom čase sa začali objavovať ihly z kostí a akési nite vyrobené z vláken stromov alebo pevných stebiel rastlín.

Starovek. Sukňa sa stala na dlhé stáročia základom mužského aj ženského oblečenia. Nohavice sa považovali za znak barbarstva. Muži aj ženy sa ozdobovali šperkami – náhrdelníkmi, náušnicami, náramkami.

Od stredoveku po 20. storočie. Ešte stále prevládal košeľový strih, u mužov suknice po kolená a pančuchy, u žien sukňa až po zem. V gotickom období sa sukne žien predĺžili do dlhej vlečky, na plášťoch boli goliere. Topánky a čepce boli predĺžené, špicaté. Muži začali nosiť kratšie kabáty a nohavice.

V období renesancie nosili bohato zdobené košele z jemných, rôznofarebných materiálov s čipkami. V baroku ženy nosili veľmi široké, vystužené sukne – krinolíny, korzety, ktoré im sťahovali pás a topánky s veľmi vysokými podpätkami. Veľký prelom v pánskej móde priniesla najmä Francúzska revolúcia v roku 1789. Občania zavrhli prezdobené oblečenie šľachty. Začal sa nosiť frak z čiernej alebo tmavej látky,biela kravata a biela vesta. K elegantnému oblečeniu patrili dlhé nohavice, plášť, cylinder a čižmy.

Novovek. V 20. storočí sa odevy zjednodušili. Základom ženského oblečenia sa stala sukňa a blúzka. Univerzálnym mužským oblečením sa stal oblek. Objavujú sa rôzne typy športových oblečení. Obrat priniesli aj 60. roky 20. storočia, keď sa objavili minisukne a minišaty.

Formát A5 – zloženie zošitka podľa nákresu. Cena 0,33 EUR/ks.

Moje modlitby boli súčasťou 21. ročníka časopisu Rebrík.

Objednávkový formulár pre publikácie :: online objednávka ::

Formát A4, zloženie do zošitka podľa nákresu. Cena 0,33 EUR/ks.
Farebný život bol súčasťou 20. ročníka časopisu Rebrík.

Objednávkový formulár pre publikácie :: online objednávka ::

Adventné roráty sa mi veľmi páčili. Zo životopisu Jána Pavla II. sme sa všetci veľa naučili.

Snehová vločka vzniká priamo v oblaku, kde sa pri teplote pod bodom mrazu vo vysokých výškach mení vodná para na ľadové kryštáliky, ktoré postupne narastajú. Po istom čase vypadnú z oblaku do teplejšieho
vzduchu, kde sa topia. Na ich povrchu sa vytvára tekutý povlak, na ktorý sa prilepujú ďalšie kryštáliky a tak pomaly vzniká samostatná vločka. Jedna vločka sa skladá z miliónov kryštálikov.

Každá snehová vločka má iný tvar, ale vždy dodržiavajú tzv. šesťcípu súmernosť (hviezdice) a kostrovitý vzhľad. Ich váha a veľkosť závisí od množstva vodných pár v ovzduší.

Poznáme mokrý a suchý sneh. Závisí to od množstva vody obsiahnutého vo vločke. V mokrom snehu je podiel vody oveľa vyšší ako v suchom. Aj keď je rozdiel veľmi malý, je to dosť na to, aby sa
kryštáliky lepili na seba a tak vznikali veľké vločky. Z takéhoto snehu bez problému postavíme snehuliaka alebo snehovú guľu, pretože jednotlivé vločky sa na seba vzájomne lepia, čo pri suchom
snehu nie je možné.

Najväčšie snehové vločky padali v Montane v USA v januári roku 1887. Boli veľké 38 centimetrov. Ak je teplota vzduchu nižšia ako +4°C, vločky
padajú na zem vo forme snehu. Ak je teplota vyššia, vločky sa začínajú topiť a padať na zem vo forme dažďa alebo dažďa so snehom.